„Orava, Orava, Oravienka moja...“
Takto nás privítala na našom putovaní krásna Orava. Pyšná a zároveň skromná, dych vyrážajúca, s majestátnou dominantou – Oravským hradom, ktorým sme otvorili naše putovanie. To nám odkrylo stáročia dávnu minulosť a postupne sme cítili blížiacu sa atmosféru rodiska Martina Kukučína.
A tá bola nezabudnuteľná. Na malú chvíľu sme sa mali možnosť preniesť sa v čase. Cítiť vôňu izby, predstaviť si mladého študenta Martina, ktorý s ťažkým srdcom opúšťa svojich najbližších s myšlienkou, že bezstarostné detstvo skončilo. Obdiv voči tomuto velikánovi sa natrvalo vryl do srdiečok detí.
Akoby šibnutím čarovného prútika deti obdivovali bodkovanú mašľu, snubné prstene, listy, fajku a iné osobné predmety, ktoré v učebniciach nenájdu. Niet pochýb, kto bol vlastníkom týchto predmetov. Nik iný ako literárny génius Pavol Országh Hviezdoslav, ktorý aj lásku k milej vyjadril veršami. Krásne putovanie literárnym chodníkom sme nachvíľu prerušili spomienkou na autora štátnej hymny Janka Matúšku.
„Nad Tatrou sa blýska....“ zaznelo v mysli nejedného z nás a plní zážitkov z čarovnej Oravy sme sa tešili domov.